Izba číslo 7

Izba pre dvoch študentov.

Izba číslo 7... Som tu *Usmiala sa a porozhliadla sa po izbe.* Je pekná Kiežby som si tu našla nejakú kamošku, ktorá by mohla byť na tej druhej posteli... *Zosmutnela Enny.* Ale ja som už taká, neriešim. Idem sa radšej vybaliť. *Utrela si slzu na líci a pustila sa do vybalovanie svojich vecí...*
Ešte, že ťa mám! *Pozrela na malé šteniatko, ktoré jej ležalo na posteli. Objala ho a začala plakať...*

*Pohladila svojho psa, spolu prišli ku veľkej krabice a začalo sa vybalovať, čo sa nakúpilo pre Chocolate...*


Pelíšok sa ti páči, že? *Pozrela na Chocolate, ktorá sa do neho hneď usadila.*


Táák a tu máš krásne misky, do ktorých pôjde krmivo hneď, ako vybalíme. *Pozrela na svojho psíka a zasmiala sa.*


Tu máš postroj... *Usmiala sa sama pre seba.*


Ale nebude chýbať ani oboj! *Pozrela na Chocolate, ako oddychuje v pelechu.*


Vodítko, aspoň zo začiatku, dobre? *Povedala a znovu sa pustila do vybalovania.*











Nebój, aj hračky som ti zobrala... *Zasmeje sa na Čokyho.*


Ták a tu máš ešte krmivo...


...A konzervu. *Dodala jedným dychom Enny.*

Ahoj Enny... *Usmiala sa na ségru a sadla si vedľa nej na posteľ.* Tak čo, páči sa ti tu? *Znela jej prvá otázka čo ju napadlo. I keď sa veľmi chcela spýtať na otca, ako sa mu darí, čo je s ním, nevedela, či môže, keď boli od seba skoro 8 rokov.*

Ahoj.. *Pozrela na Jane.* Neviem... skúsila som, či ťa tu nestretnem. Máme si toho toľko povedať, za tie roky, čo sme boli každá inde. *Objala Jane.* Mám ťa rada. *Usmiala sa a zobrala si Chocolate na kolená.* Ako sa darí mamine?

*Potešila, že na túto tému začala Enny. Jane by sa asi tak ľahko neodvážila.* Je nám dobre. Máme dom na vidieku, kde mám dvoch psíkov a teraz ku nim pribudol aj Lucky.
Žijeme takým obyčajným životom a táák... Ae teraz sa pochváľ aj ty, jasne? *Zachichotala sa na Enny.*

Bruál... Tata sa stal žiadaný módny návrhár a tak si žijeme na Floride v meste vo veľkom byte. Je to tam božské... Veď vieš, oteckova rozmaznaná dcérenka. *Zasmiala sa.*

*Svoj rozhovor dokončili v kaviarni... Teraz príde Enny do svojej izby a na koberci vidí Chocolate. Bola schúlená do klbka a okolo nej bola krv...* Čoko, to nie, prosím! *Vykríkla, zobrala ju na ruky a rýchlo s ňou bežala na veterinu...*

*Celá vyklepaná prišla do izby a sadla si do kúta... Neverila, že to mohla urobiť. Nevrila tomu... Zrazu iba z vačku vytiahla žiletku a rezla si po ruke... Vytiekla od tiaľ krv. Enny sa netrafila do žili. Tak si rezla ešte raz a teraz už "úspešne". Vyčerpaná padá na podlahu.* Je koniec... *Povedala a chcela ísť za Chocolate. Už za ňou pomaly ide.*

*pomyslela si že ide navštíviť Enny a čo nevidí?, Enny si podrezala žili* Enny čo to robíš nevivádzaj poď ideme do nemocnice* zobrala handru ktorá ležala na posteli a obviazala jej ruky*

*Z tých oblakov pomaly začala klesať. Keď sa prebudila, uvidela nad sebou Ashley. Stála tam a niečo hovorila.* Nie, ja, ja si to zaslúžim, nechaj ma!... *Povedala tichým hlasom, pretože stratila dosť krvy, už neládala.*

Nie nezaslúžiš veď bola chorá*usmiala sa a snažila sa Enny trochu povzbudiť* Počkaj zdvihla mobil zo zeme a vytočila známe číslo 112*

Dobrý*ozvalo sa v mobile* Dobrý prosím prídtte rýchlo na školu Actorway číslo izby 7 moja kamarátka si posrezala žili a stratila veľa krvi rýchlo prosím* chytala ju panika*

No tak Enny * neondlievaj rozprávaj ... Aká bola Jane keď bola malá?* snažila sa udržať Enny na žive*

*Ťažko dýchala...* Ja... neládzem. Musím ísť za Chocolate... *Povedala potichu... *

Nie ona ťa počká ona by to nechcela* pozerala na ňu* Vieš ony už sú tu* počula sirénu*

Pokračovanie v nemocnici....

Nechem...

*So smútkom v srdci vojde so izby, kde bývala jej sestra... V kúte je malá krabička s nápisom Chocolate, v ktorej sú všetky veci, s ktorými sa kedy hrala.
Celá izba je hore nohami. Jane si vzdychne a sadne si na posteľ, kde sa jej vybavujú všetky zážitky a Enny. Pomaly jej začne baliť veci. V izbe je ešte cítiť jej vôňu...* Enny, kde si? *Spýta sa a z oka jej výjde slza...*

*Vošla do izby a na posteli videla plačúce dievča.Pustila kufre na zem a podišla k nej.*a tebe čo je moja?*spýtala sa a zvalila sa vedľa nej.*A čie sú tieto otrasné veci?*ukázala na tričko v Janeinej ruke.*

*Zrazu si pri ňu sadlo akési cudzie dievča... A prihovorilo sa jej.* Já...ja... *Utrela i slzy a vykerila sa.* Nič... A tie veci? Minulosť... *Milo sa usmiala na nové dievča.* Ako sa volláš?