Izba číslo 2

Izba č. 1 pre 2 študentov.



Celkovo sú v izbe 2 postele.

*vojde do izby a prekvapením otvorí ústa* wow *povie a porozhliadne sa po izbe.* Nečakala som že to tu bude také pekné. *povie si sama pre seba a položí kufre na zem. potom sa otočí, vyjde z izby a zamkne.*

Ahoj! *Pozdzraví, keď uvidí na chodbe nové dievča*. Práve som sa sem nasťahovala... Sme vlastne nové susedky *Milo sa usmiala a vystrela ruku na zoznámenie* Ja som Jane...

//som síce aj v cukrarni ale stretnuť sa s liviou mi neda //

Ahoj *pozdraví keď zbadá nové dievča. tiež natiahne ruku a v tom jej dôjde že sa nepredstavila.* Ja som Kim. Teda Kim Parker. Práve som sa nasťahovala.

//no vidíš //

Teší ma Kim. *Usmeje sa.* Aj aj som sa pred chvíľkou nasťahovala. Dúfam, že ma bude táto škola baviť. *Pomyslí si, ako bude vystupovať na pódiu. Od toho pomyslenia si spomenie, že si v izbe nechala zapnutý notebook.* Prepáč Kim, musím si ísť niečo vybaviť... Mohli by sme sa niekedy stretnúť v kaviarni? *Odrapoce rýchlo...*

Jasné budem len rada. *rýchlo povie lebo vidí , že Jane sa niekde ponáhľa a tak ju nechce zbytočne zdržovať.*

*Odíde... zrazu sa rýchlo otočí na podpätku.* Kim, tu som Ti niečo priniesla... *Vystrela pred Kim svoju zovretú päsť.* Dúfam, že sa ti bude páčiť.* Ako to dohovorila, otvorila ju....

*Vytiahla z vrecka na mikine kľúč od jej novej izby a neisto potiahla klučku. Keď vstúpila do miestnosti, uvidela ako sa neďaleko od nej rozprávajú dve dievčatá - zrejme jej spolubývajúce. Neisto ich svojim jemným a tichým hláskom pozdravila, ale vôbec si nebola istá či ju počuli.* Ahojte, ja som Sun. *Ale aj tak si ich nevšímala, skôr sa kochala miestnosťou, ktorá bude teraz na nejaký čas jej domovom. Zaujali ju útulne rozmiestené skrine a poličky, nádherný fialový koberec, ba aj zúžený strop. Sun vždy túžila bývať v podkroví. Keď pri jednej posteli, blízko dverí uvidela rozložené veci, usadila sa na druhú voľnú posteľ.*

Jééj ďakujem je to krásne. *zahladela sa na darček. Zobrala si ho a zatiaľ položila na stolík aby ho nestratila pri vybalovaní.//a čo si mi to akože dala? // V tom sa otvorili dvere a vošlo do vnutra dievča. Vyzeralo že je z Číny,Japonska alebo tak. Pozdravilo a tak ju Kim tiež milo odzdravila.* Ahoj. *nahodila priateľský úsmev.* Ty budeš asi moja spolubývajúca že?

Ahoj *Pozdzdravila aj ona to nové dievča.* //ja neviem.. mna nic nenapadlo.. nechala som to na teba // Tak Vás tu nechám baby... Potom sa ešte niekedy stretneme... vieš, čo Kim, príď voľakedy ku mne do izby. Dúfam, že to Lily nebude vadiť *Skončila svoj rozhovor s Kim a zamávala jej na rozlúčku!*

*Keďže si ju dievčatá všimli, dúfala, že prvý dojem urobila správny. Teraz len aby v tom pokračovala aj naďalej. A tak pristúpila k mladej brunetke štíhlej postavy, ktorá zostala v izbe a síce nevedela čo povedať, proste len zopakovala svoju poslednú vetu. Po tomto si však už vôbec nemyslela to, čo na začiatku.* Ahoj, ja som Sun.

Ahoj *s úsmevom zopakuje to čo pred okamihom.* Tak ty si moja spolubývajúca čo? *Spýta sa aj ked odpoved jej je jasná. Hodí sa na posteľ a začne sa pýtať ďalej.* Ako sa voláš priezviskom? a z kadiaľ si? Ach prepáč že tak všetko naraz ale zaujala si ma.

Ach, *Zhlboka sa nadýchne a následne hodí milý úsmev na spolužiačku.* celým menom sa volám Sun Zuyang a pochádzam z nádherného Japonska. *Potom, čo si uvedomí koľko moc toho povedala, opýta sa aj ona.*A ty?*

No ja som Kim Parker * povedala a znovu sa milo usmiala.* a som z Melltownu. *zamyslela sa lebo nemala čo povedať a tak čakala že niečo napadne Sun.*

Tak teší ma *Usmeje sa* No a v Melltowne som ešte nebola. Porozprávaj mi niečo o ňom a o sebe viac. *Pokúsi sa nadviazať reč, len aby zahnala to trápne ticho, ktoré až doteraz pretrvávalo medzi nimi*

No tak v skratke vysypem niečo o sebe a Meltowne. *pohodlne si sadne a začne rozpravať.*
Meltown je také malé mestečko na juhu. Pá obchodov,domy... ved takych miest je kopu. tak radšej niečo o mne. Tak ako som už povedala. Volam sa Kim mam 15 rokov. Mam mamu,otca a 23 ročnu sestru. rada tancujem,spievam,hrám predstavenia... Zo športov rada plávam a hrám tenis. No aaaa. Viac ma nič zaujimave nenapada. Povedz aj ty niečo o sebe.

*Po tom, čo jej spolubývajúca Kim vysype zo seba svoj životopis zarečvená sa, keď príde rad na ňu. Niestým pohľadom sa napokon schopí a niečo povie aj ona* Celým menom sa volám Sun Yuna Mai Zuyang, ale priatelia a známi ma volajú len prvým menom. Tak sa vlastne aj predstavujem. Mám rodičov a staršiu sestru, ktorá študuje veľmi ďaleko od domova, tak ju už veľa nevýdam. Mám 15 rokov a ako som už povedala, pochádzam z Japonska. Je to veľmi krásna časť sveta. Som šťastná, že som tam mohla stráviť svoje detstvo. Určite ťa tam raz zavediem... *Nakoniec svojho preslovu sa nezabudne usmiať.*

Fíííha. Ty máš ale zaujimave meno.*zasmeje sa* To moje mi príde oproti tvojmu také bežné. A Japonsko je určite krásne.*Zdvihne jeden zo svojich ťažkých kufrov na postel a začne si vyťahovať veci a ukladať do skríň.* Ty necháš svoje veci navždy v kufri? *zasmeje sa a vloží do skrine prvú kôpku oblečenia*

Ideš na bál? *spýta sa popri tom čo vyťahuje z tašky fialové šaty a oblieka si ich. O chvíľu stála už upravená pri dverách izby.*