Izba číslo 5

*Vošla do izby a keď zbadala Chrisa tak ju zamrazilo //my vieme o čom točím...//*Mohol by si nás nechať samich?*prosebne naňho pozrela a on odišiel.*Musím ti niečo povedať...*Začala a nervózne naňho pozrela*Bola som na potrate...*vychŕlila zo seba a rozplakala sa*

*Pozrel na ňu a vypleštil oči.*Čože?Ale... ja..teda...veď ja nemôžem byť otcom..teda ak hej tak to by si musela zistiť skôr*pozrel na ňu a mal zlé tušenie že to dieťa nebolo jeho*Však to dieťa bolo moje?*podišiel k nej a zatriasol ňou*Áno?

Nie*zašepkala*To dieťa bolo s..*ukázala na dvere*Chrisom...*dodala zničene a chcela zomreť*

*Takmer sa neovládol a vylepil jej*Čože?Ty si sa vydrichmala s Chrisom?Neverím..neverím..*prechádzal sa po izbe ako rozzúrený rotvajler.*

*Prikývla a so slzami naňho pozrela*Mám sto chutí sa zabiť....*zašepkala.Keď dlhšie nič nehovoril obrátila sa a odišla.Za dverami vrhla vraždiaci pohľad na Chrisa a vbehla do izby.*

*Bol rád že Lily odišla.Keď vošiel dnu Chis neovládol sa a skočil mu do úsmevu.Zovrel ruky v päsť a uštedril mu zopár faciek a buchnátov.*

*Vletela do izby za Chrisom.*Čau...dopočula som sa...teda..no...*nedopovedala a dala mu po hube.*To máš zato.*zavrčala a nahnevane odišla*

Ja viem Tomáš zaslužim si......*Otočil sa a bežal za Sally...*

*Vbehol do izby a rýchlo sa pobalil.Potom sa ešte raz poobzeral a na lístok papiera napísal.*

*Vošiel doizby a pozrel na list papiera ktory ležal na stole prečítal si ho a pochopil že Tomáš asi odišiel kvôli nemu....*

//Neodišiel kvôli nemu ale nevadí.. //

//To nevadí teda aspom mne nie!//